|
 |
|
135. zbor Javor Pukanec |
|
|
|
|
|
|
|
|
Kontaktujte nás |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
sídlo zboru: Pukanec, Závoz 13, 935 05
vodca zboru: Artur Kowalczuk
kowalczuki@stonline.sk
0907 223 908
Miroslava Mikušková
mmikuskova@gmail.com
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Biela Stuha |
|
|
|
|
|
| |
Ako iste viete, pár vyvolených (tí čo mi doniesli potvrdenie) skautov sa zúčastnili tejto tradičnej akcie. Začali sme stretnutím na Námestí v Pukanci, kde od nás Artur pozbieral papiere od rodičov-potvrdenie že môžme ísť bez dospelého dozoru. Pár minút na to prišiel autobus, ktorý bol ten náš. Dostali sme sa doň aj napriek s menšími problémami ohľadne polovičných lístkov. Cestou do Štiavnice sme sa venovali pozeraniu videí na mobiloch :D. Cesta ubehla celkom rýchlo - ani sme sa nenazdali a už sme boli na mieste ( B.Štiavnica,križovatka) odkiaľ sme pokračovali do Skautského domu. Tentoraz som viedol ja Rebro , takže sme potrafili :), popri ceste sme si dávali preteky s ďalšími dvoma skupinami skautov. Samozrejme že sme vyhrali, no priamo pred vchodom do skautiaku nás predbehli. Keď sme vošli dnu, tak sme ešte pár chvíľ čakali, pokým sa dostaneme na rad - k registrácii účastníkov. Dostali sme krásne žlté identifikačné náramky. Potom sme sa ubytovali na Letisku, kde sme hned začali spoznávať iných skautov - Napíšem len meno prvého - Filip. Program začal asi o dve hodiny privítaním od veľkého Sultána, Jeho syna a jeho budúcej manželky Iffet. Po privítaní sme sa naučili viazať turbany a nasledovala mestská hra. V noci keď sme sa vrátili sme mali ešte dostatok energie na Kalčeto (stolný Futbal) a spoznávanie sa z inými skautmi. Sobota. Nečakajte že začnem ránom...sobota je už od 0:00 :).-Norika bola taká hladná že sa o 1:00 v noci pýtala: ,,čo bude na raňajky??? Ale máte pravdu...začnem ránom. Budíček nás zobudil podobou orientálnej hudby, ktorá sa šírila schodiskom, a jej basov, ktoré prenikali podlahov až nám rezonovali matrace. Nikomu sa po krátkom spánku vstať nechcelo, ale čo už. Druhý deň Bielej Stuhy začal raňajkami. Nasledovala Sultánova svadba. Dlhoočakávaná udalosť, keď v tom uniesli nevestu! No super...Za cenu lukratívnych informácií sme sa Ja, Kevin a Filip, v arabských kostýmoch a v šlapkách, rozbehli na Trojičné Námestie (podotýkam šlapky+40cm snehu= mokré ponožky). Hľadanie unesenej nevesty pokračovalo až po obede- kurati s chlebom- a to mestskými hrami.Potom už bol program voľnejší = večera + debatovanie a kalčeto dlho do noci. Nasleduje nedeľa. Po ponocovaní sa nám veľmi vstávať nechce, no musíme. Náš budík je vám už známy ale dám sem aj link na video.Začíname deň raňajkami- párkami s horčicou a rožkami. Po raňajkách sme ešte trocha kecali, až sme zistili, že sme hladní, no práve vtedy nám organizátory oznámili, že ak chceme dostať obed musíme si vyšlapať pár km do kopca ku Červenej Studni. No veď dobre... tí čo mali vlastnú stravu sa na to vy......srali. No čo ale my -tí čo máme obed už zaplatený?! Tak sme sa ku červenej studni konečne dotrepali, asi dve hodiny sme strávili hraním všelijakých hier, ale bola nám strašná zima-veď mrzlo a behajme si po polmetrovom sniežiku... Keď sme sa rozhodli, že sa vrátime späť do skautského domu, nabehol tam Sova v arabskom kostýme a pokúsil sa zachrániť situáciu pozvánkou na UltraSuperMegaFajn guľovačku. Skúste uhádnuť, čo sme si vybrali.......Vrátili sme sa do skautiaku zmierený so stratou obeda, keď v tom vojdeme dnu, a zacítime úžasnú vôňu teplého gulášu. Tak sme sa naň ihneď vrhli. Bol síce mastný, ale vtedy som bol taký hladný, že by som bol zjedol aj Kevinove cestoviny (blééé). : )Nejako sme sa najedli a už prišli aj ostatní účastníci guľovačky. Až vtedy nasledovala Sultánova svadba. Sultán odmenil rodiny, ktoré si získali Jeho priazeň (Norika dostala Slovenskú šatku- áno tú novú..., Ja-Rebro a Veronika sme dostali turbančeky). Po Sultánovom poďakovaní nasledovala úžasná hostina vo forme občerstvenia a Sultánovho kasína, kde sme mohli minúť svoje arabské peniaze, ktoré sme vyhrali v súťažiach. Ach jáj...tá diskotéka čo bola po večeri...( 20:00 - 04:30). Zatancovali sme si na známe hity ako Mambo No.5, Macarena, Poker Face, Horehronie (blééé), a ešte Bon Jovi, Rammstein,Para,....atď, atď.......Ups, a bol pondelok ráno. Raňajky(vianočka s nutelou,čaj), rozlúčenie sa s ostatnými účastníkmi Bielej Stuhy, ktorí odišli už okolo 9:30, len my sme museli vyčkať do 13:45...mno čo už, stáva sa (no nám často :D) Kedže sme museli tak dlho čakať, aj sme vyhladli - No žiadne jedlo už neostalo! Tak sme ešte niekde v kuchyni vyhrabali čínsku kapustu, paradajky, olizovali sme prázdne poháre od nutely,...Už odišli aj organizátori, ostali sme v skautskom dome sami (nie úplne...nejakí ľudia tam bývajú), ale konečne nadišiel náš čas. Vzali sme si veci a šli sme na stanicu, kde sme sa ešte zastavili v Bille, a nastúpili do autobusu s dobrým pocitom, že sme spoznali iných skautov.
Koniec.
Autor: Rebro
|
|
|
|
|
|
|
|
Teátro |
|
|
|
|
|
| |
Otáľal som s písaním tohto článku,pretože som nevedel,čo k nemu napísať.Skrátka,nie je veľmi čo písať.
S nápadom prišla Kvetinka,ešte pred našim výletom do BA.Väčšina z nás sa k tomu podujala,aj keď sme ešte nevedeli,čo a ako to vlastne bude.Po výlete dostala Kvetinka nápad.Oznámila nám,že budeme hrať Popolvára.A tak to všetko začalo.Dostali sme texty,kostýmy,vyrobili sa rekvizity a začalo sa nacvičovať.A skúšky boli fakt vydarené.Išlo nám to dobre,len občas s menšími chybičkami,ako výpadky textu,menšia neposlušnosť a tak podobne.A nastal ten osudný deň.Pár krát sme to precvičili,a ľudia sa postupne začali zbierať.Posadali si,a začalo to.Teraz to už bolo na ostro.Žiadna generálka.Ale myslím,že nervozita postupne opadla.Zožali sme veľký potlesk,ale neboli sme dobrý.Boli sme super-mega-cool-tvrdo-naj-fantastickejší.Možno trochu preháňam,ale musím nás (a tradične seba) pochváliť.Máme jednoducho talent.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
